Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

130 rokov od vzniku hasičského zboru v Liptovskom Hrádku

Požiare boli v minulosti najväčšími pohromami pre mestá a dediny, a preto bola v každej dedine zriadená funkcia nočného strážcu, hlásnika, ktorého povinnosťou bolo dozeranie nad verejným poriadkom a pokojným spánkom obyvateľov obce. Povinnosťou hlásnika pri zistení požiaru bolo vyhlásiť poplach, či už hlásnou trúbou alebo na miestnej zvonici. V malých obciach bol hlásnik jeden, vo veľkých obciach aj dvaja. V mestách Ruzomberku a Hybiach bola v 18. storočí zriadená funkcia vežových vachtárov, v Liptovskom Mikuláši boli ustanovených päť dvojíc požiarnych inšpektorov, ktorí mali za úlohu kontrolovať protipožiarne opatrenia v meste. Nedodržiavanie protipožiamych opatrení sa v každej obci aj meste stíhalo peňažnými pokutami a telesnými trestami. Jedným z opatrení, ktoré malo častým požiarom v dedinách a mestách s hustou zástavbou zabráiiiť, bolo nariadenie stavať domy z tehál alebo z kameňa. Aj v Liptovskom Hrádku existovala zaiste podobná osoba, ktorá mala na starosti ochranu stavieb proti vypuknutiu požiaru. Konkrétne dôkazy z 18. storočia o tom však chýbajú.

Významným medzníkom v dejinách protipožiarnej ochrany bolo vznikanie prvých hasičských zborov, resp. ohiňohasičských spolkov. Napomohlo tomu aj nariadenie Uhorského ministerstva vnútra číslo 5388 - II. z 12. augusta 1888, podľa ktorého bola každá obec povinná založiť si útvar hasičstva, či už platený (väčšinou v mestách), dobrovoľný na spolkovom základe, alebo povinný, zložený z mužov vo veku medzi 20 - 40 rokov, pod vedením predstavenstva obce. Zákonný článok číslo XXII z roku 1886 o obecnom zriadení v celom Uhorsku upravil pôsobnosť obcí v protipožiarnej ochrane a určil im povinnosť vydržiavať si vlastné hasičské zbory z obecných prostriedkov. Prvý takýto dobrovoľný hasičský zbor vznikol v Uhorsku už v roku 1870. Prvý dobrovoľný hasičský zbor v Liptove vznikol v Ružomberku v roku 1874. Za ním v krátkom čase nasledovali ďalšie: v Liptovskom Hrádku v roku 1880, v Bobrovci v roku 1881, v Liptovskom Trnovci v roku 1881, v Liptovskom Mikuláši v roku 1888, v Palúdzke v roku 1884 a v Liptovskej Sielnici v roku 1891. V roku 1893 Liptovská župa vydala protipožiamy poriadok, ktorý celé územie Liptova rozdelil na tridsať hasičských obvodov, združujúcich niekoľko obcí. Tento rok sa preto považuje za začiatok organizovanej požiarnej ochrany v Liptove.

Vznik a činnosť hrádockých hasičov

Dobrovoľný hasičský spolok (v orig. ohňohasičný spolok) v Liptovskom Hrádku vznikol a začal vyvíjať okamžite svoju činnosť v polovici roku 1880. Ustanovujúci zápis spolku sa zachoval z 8. júna 1880 a členovia sa prvý krát oficiálne zišli na zasadnutí spolku 12. júna toho istého roku. Na čele spolku bol Ján Karál a členmi: Róbert Košáni (Kossányi), zememerač, Ján Rác (Rácz), zapisovateľ spolku, Ján Farkaš (zapisovateľ spolku od r. 1881). Štefan Rády, Štefan Bílek, Viliam Lux, Štefan Luc (Lúcz), Imrich Kevický, Anton Kolomann, Ferdinand Cupra (Czupra), Florián Kolináši (Kollinászi), Július Kemka, Jozef Ciró (Czirók), Ferdinand Navrátil, Gejza Báty (Báthy), Ľudovít Bukó, Július Briill, Michal Detrich, Pavol Bilaveský (Bilaveszký), Ferdinand Jahn, Alexander Kolbaj (Kolbay), Ferdinand Herbek (Herbeck), Július Melčický (Melcsiczky, od r. 1883 zapisovateľ spolku) a ďalší.

Od začiatku však chýbali finančné prostriedky na zakúpenie výzbroje a výstroje, a tak slúžny vyzval 6. júla 1880 jednotlivcov a obce, aby prispeli na jeho činnosť, pretože spolok v prípade požiaru mal zasahovať aj v dedinách v okrese. Hlavným veliteľom hasičského spolku sa stal Ján Karál, ktorý 20. júla 1880 požiadal slúžnovský úrad, aby prostredníctvom podžupana Liptovskej župy predložil jeho stanovy na schválenie ministerstvu vnútra. Členskú základňu tvorilo 62 hasičov a funkcionárov. Činnosť spolku sa v polovici 80-tych rokov 19. storočia zameriavala aj na kultúru, zábavu, čiastočne aj na šport. Prvý slávnostný koncert s predvedením diel Betthovena, Chopina, či Franza Schuberta, ktorý spolok zorganizoval, sa konal 29. augusta 1880. Program mal 9 bodov a bol veľmi bohatý. Dokazuje zároveň, aj kultúrnosť malomestského prostredia Liptovského Hrádku na konci 19. storočia. Výt'ažok z podobných kultúrnych podujatí sa mal aj v budúcnosti využiť na nákup tak potrebnej techniky a výzbroje pre hasičov.

Hrádockí hasiči boli veľmi činní hlavne na poli záchrany majetku a ľudských životov počas požiarov, a to nielen v Liptovskom Hrádku, ale aj v okolitých obciach. Podľa starších zachovaných zápisníc spolku zasahovali pri všetkých väčších, či menších požiaroch. Ich prvou akciou bol zásah pri menšom požiari v Uhorskej Vsi 6. novembra 1880. Hasili aj požiar Cuprovskej usadlosti v Liptovskej Porúbke 21. februára 1881, dňa 17. mája 1881 v Kráľovej Lehote, 31. novembra 1881 opäť v Uhorskej Vsi, 10. decembra 1881 v Okoličnom, 12. decembra 1881 v Hybiach, 28. januára 1882 v Kráľovej Lehote, 6. februára 1882 v Jamníku, 7. februára 1882 v Liptovskom Hrádku, 14. februára 1882 v Pálkovej fabrike v Liptovskom Mikuláši, 19., februára 1882 v Haasovskej fabrike v Liptovskom Hrádku, 16. marca 1882 v Kráľovej Lehote, 16. apríla 1882 v Liptovskom Petre v Čatlošovskom dome, 15. mája 1882 v Hoffmannovskom dome v Liptovskom Hrádku, 15. augusta 1882 v Pribyline a 18. augusta 1882 v Liptovskom Hrádku. Obetavo zasahovali aj 5. apríla 1883 počas veľkého požiaru v Liptovskom Mikuláši. V tom istom roku boli hrádockí hasiči veľmi cennými poradcami pri utvorení spoločného hasičského spolku Vrbice a Liptovského Mikuláša.

Aj z nasledujúcich rokov sa zachovali záznamy o hasení požiarov hrádockými hasičmi. V roku 1887 zasahovali v Liptovskom Mikuláši a v Dovalove. V roku 1888 hasili požiar v pálenici v Podturni, v osade Prekážka, na Vitálišovskom majetku v Podturni, dokonca v Závažnej Porube a Liptovskej Porúbke. V roku 1890 hasili dvakrát v Liptovskej Porúbke, v roku 1891 na Prekážke a v Liptovskom Hrádku. V roku 1892 mal hasičský zbor zastrešovaný ešte stále na spolkovej báze 64 členov.

Činnosť dobrovoľných hasičských spolkov v Liptovskom Hrádku a neskoršie v okrese podliehala kontrole Ústrednej krajinskej hasičskej rady. Na začiatku 20. storočia došlo k modifikáciám v stanovách. Spolky sa od roku 1904 riadili podľa stanov vydaných v roku 1903, ktoré sa odvolávali na zákonný článok XXII z toku 1886. Súpisy členov dobrovoľných hasičských spolkov alebo obyvateľov povinných hasením požiarov z roku 1905 sa zachovali z viacerých obcí v hrádockom okrese. Obvodný notár Koloman Astalovský zaslal slúžnovskému úradu 19. septembra 1905 súpisy obyvateľov, povinných hasením požiarov s tým, že v Liptovskom Hrádku funguje doborovoľný hasičský spolok. Podrobnejšie údaje o spolku prináša hlásenie z 25. júla 1909: Spolok založili v roku 1880, stanovy mu ministerstvo vnútra schválilo v tom istom roku pod č. 52 368. Celý zbor mal v roku 1909 50 členov. Veliteľom bol lesný radca Rudolf Benkö.

Po prvej svetovej vojne a vzniku Československej republiky sa začala nová etapa vo vývoji požiarnej ochrany. Hasičský zbor v Liptovskom Hrádku fungoval aj v nových podmienkach po roku 1918 prakticky tradične. Jeho vnútorná organizácia sa navonok zmenila zo spolkovej na dobrovoľnú, ale úradne sa tak nestalo. Situácia sa zmenila až v roku 1930, ked' hrádockí hasiči požiadali o schválenie nových stanov Krajinský úrad v Bratislave, ktorý im vyhovel rozhodnutím číslo 8482/1930-8. V roku 1930 bol veliteľom hasičov Ladislav Skladaný (bol na čele zboru až do 50-rokov 20. storočia), jeho zástupcom a zároveň jednateľom spolku bol obyvateľ Liptovského Hrádku Ján Haluška. Miestni hasiči v Liptovskom Hrádku si v roku 1931 kúpili novú motorovú striekačku a začali stavať skladisko - strojovňa pre striekačku a kropiace auto.

130. výročie založenia Dobrovoľného hasičského spolku v Liptovskom Hrádku je príležitosťou pripomenúť si bohatú históriu požiarnej ochrany v meste a blízkom okolí a vzdať hold stovkám známym i neznámym obetavým občanov v ich zápase s neľútostným prírodným živlom, ktorým oheň nesporne je.
(zdroj: Štátny archív Bytča-pobočka Liptovský Mikuláš)


 
Hasiči v Liptovskom Hrádku v období 1880 - 1960
 Hradok_Hasici.pdf (1 MB) (1 MB)

 
Hasiči v Liptovskom Hrádku po roku 1960
 DHZ LH - historia po roku 1960.pdf (5.9 MB) (5.9 MB)

 

P- 8:00-11:00, 12:00-15:00
U- 7:30-11:00, 12:00-14:30
S- 8:00-11:00, 12:00-16:30
Š- 7:30-11:00, 12:00-14:30
P- 8:00-11:00, 12:00-14:00

webygroup
ÚvodÚvodná stránka